PROJEKT BLESABEE: OD ODMIETNUTIA K ZLATU

Pozn. red.: tento článek vyšel v čísle 1/2020. slovenského časopisu Dymák.

Redakce portálu Včelaři sobě se dohodla s redakcí časopisu Dymák na občasném vzájemném přejímání některých publikovaných materiálů, které zajímají včelaře v ČR i v SR. Tento článek je tedy prvním z budoucí řady. Dr. Helenu Prokovou si jistě pamatují účastníci Medu roku, kde již několikrát přednášela a dané téma presentovala. Zájem byl značný.

Otázky jí kladl šéfredaktor Dymáku Michal Petruška.

Text jsme ponechali beze změny, grafickou úpravu jsme přizpůsobili ediční praxi portálu Včelaři sobě.

 

PROJEKT BLESABEE: OD ODMIETNUTIA K ZLATU

Už v decembri, v nultom čísle, sme vás informovali o úspechu projektu Blesabee na medzinárodnej konferencii Apimondia v Kanade. Systém starostlivosti o včely s čo najmenším využívaním chémie, ktorý vypracoval tím rakúskych, českých a slovenských včelárov, získal uznanie v podobe zlatej medaily. Editorka projektu Helena Proková nám v rozhovore priblížila jeho detaily a cestu, ktorá k úspechu aj tentoraz viedla cez ťažkosti a prvotné odmietnutia.

Ako projekt Blesabee vznikol a ako ste sa k nemu dostali vy?

Celé sa to začalo už v roku 2010, keď bol profesor W. Wimmer mojím profesorom na Technickej univerzite vo Viedni. Vedela som, že je včelár a pracuje na metodike, ako pomôcť včelám, ako sa o ne starať bez chémie. Ja som vtedy ani netušila, že sa včelám dáva do úľov chémia. Hovoril mi o roztočovi, nejakom parazitovi, a vôbec som vtedy nevedela, o čo ide. Ale keďže môj starý otec bol včelár, mala som k tomu snaženiu veľkú úctu a pochopenie a nadchla som sa pre tú myšlienku. Vedela som, že na tom pracuje spolu s Nemcami, že sa snažia ničiť klieštika pomocou tepla. V tom čase som bola úplný laik a on ma poprosil, aby som ho zoznámila s nejakými slovenskými včelármi, uviedla ho do našej včelárskej komunity s tým, že by im chcel prezentovať svoju technológiu. V Rakúsku ju už mali otestovanú. Prvé stretnutie na Slovensku sa uskutočnilo vo februári 2010 na výročnej členskej schôdzi v Stupave, kde ju včelárom odprezentoval a ponúkol na testovanie. Ja som mu na tomto stretnutí robila tlmočníčku.

Aká bola reakcia slovenských včelárov?

Vôbec nikto o to nemal záujem. Nový spôsob ošetrovania bez chémie pomocou tepla vo „varroa controlleri“ jednoducho nezaujal. K prístroju, ktorý sme tam priniesli, sa otočili chrbtom.

Ale nenechali ste sa odradiť…

Nie, napísala som o tejto technológii článok do časopisu, ktorý vydáva SZV, ale šéfredaktor mi odpísal, že robím skrytú reklamu a nech si ju zaplatím. To ma načas výrazne odradilo od včelárskej komunity a povedala som si, že začnem sama. Oslovila som včelára Dušana Dedinského, u ktorého som začala včeláriť. Urobili sme dohodu, že mu túto technológiu prinesiem a on ma naučí včeláriť. Takto to celé začalo a o rok som nastúpila do Banskej Bystrice na kurz pre začínajúcich včelárov, kde som opäť o tom pánovi riaditeľovi hovorila, ale stále o to nemal nikto záujem. Spravila som si však aj dvojročné štúdium odboru, pretože mi bolo jasné, že táto vášeň ma už bude držať celý život. Spoznala som širšiu komunitu včelárov, s ktorými sa o téme dalo aj rozprávať. Tiež pomohlo, že v tom roku boli dosť vysoké úhyny, takže postupne sa myšlienka dostávala medzi včelárov.

Kedy sa z technológie liečenia teplom začal stávať projekt?

Postupne, ako o technológiu rástol záujem, začala som o nej robiť prednášky a semináre pre včelárov. Sama som zostala prekvapená, aký bol záujem. Prednáškové miestnosti  boli plné, hoci sa to pomaly rozbiehalo. Vtedy som si povedala, že to treba zobrať seriózne cez projekt. V roku 2016 som s Rakúšanmi, Čechmi a so Slovákmi napísala projekt a v roku 2017 sa projekt začal. Jeho cieľom bolo napísať študijné materiály, ktoré by boli zadarmo a online dostupné pre každého, no najmä pre učiteľov včelárstva. Tí musia byť ťahúňmi a šíriteľmi nových spôsobov ošetrovania. Učebnica však poslúži aj bežným včelárom, ktorí majú za sebou dva, tri roky praxe a majú záujem o problematiku nechemického ošetrovania včelstiev. K projektu je už pripravený aj dvojdňový vzdelávací kurz a je  tiež zahrnutý do dvojročného študijného programu na škole v Banskej Bystrici.

Aké sú základné piliere tohto spôsobu ošetrovania a vedenia včelstiev?

Treba odlíšiť dve veci. Jedna je tepelné ošetrovanie, ktoré nemá nič spoločné s projektom, ale cieľom projektu bolo zaškoliť včelárov, aby ho vedeli používať. Princíp hypertermie je ten, že klieštík nedokáže vydržať vyššiu teplotu, ktorá však larvám a kuklám neublíži. Ide o teplotu 42 stupňov Celsia. Prístroj varroa controller však popri zvýšení teploty úmerne zvyšuje aj vlhkosť, aby sa larvy a kukly nepoškodili. Dôležitá je tiež postupnosť zvyšovania teploty a vlhkosti. Teplota stúpa postupne, nevyskočí na 42 stupňov príliš rýchlo, naopak, stúpa veľmi pomaly a celé ošetrenie trvá dve hodiny.

Koľko rámikov sa do „termo bedne“ zmestí?

Závisí to od modelu prístroja, do toho novšieho sa zmestí  20 rámikov typu B alebo 40 rámikov Langstroth 2/3. Pozor, rámiky idú na ošetrenie bez včiel. Pri prvých pokusoch robili Rakúšania liečenie so včelami, ale tie nastavenú teplotu vždy dokázali znížiť a nefungovalo to. Preto treba plodové plásty zmiesť a vkladať ich bez včiel.

Častá výčitka zrejme smeruje k časovej náročnosti  takéhoto ošetrovania, nie?

Je to otázka praxe. Chodím k včelárovi, ktorý má v Rakúsku 360 včelstiev a používa štyri komory. Nemá ich však na jednom stanovišti , ale má ich na 11 miestach. Prídeme tam, ošetríme rodiny na jednom mieste a na ďalší deň ideme ďalej. Pri komerčnom včelárení teda treba mať viac komôr. Prácu však urýchľuje aj to, že do komory nejdú všetky plásty, ale len plodové s použitím duplexnej klietky. Klietku používame v dvoch cykloch po 12 dní. Po tomto cykle je otvorený plod už iba na týchto dvoch izolovaných rámikoch a práve tam sa sústredí klieštik. Teplom v komore sa tak ošetrujú len  tieto dva rámiky a za dve hodiny ošetríte 10 rodín. Je dôležité urobiť to v lete, predtým, ako sa začne liahnuť zimná generácia včiel.

Ako ošetríte samotné včely?

Tie ošetríme kyselinou šťaveľovou alebo kyselinou mliečnou. Ja preferujem kyselinu mliečnu, pretože je najmenej nebezpečná pre včely a pre matku. Aplikujem ju klasicky postrekom. Pri šťaveľovej tiež aplikujeme postrek, nie sublimáciu, ale preferujem kyselinu mliečnu.

 

Kedy robíte toto ošetrenie?

Treba si to načasovať podľa hlavnej znášky. U mňa je to koniec júna, keď kvitne lipa. Podľa toho si načasujem aj zúženie plodiska, čo umožní väčšiemu počtu včiel lietať za znáškou. A po vytočení lipového medu robím ošetrenie. Načasovať sa to však dá individuálne, podľa podmienok na konkrétnej včelnici. Je to o umení sledovať prírodu a naučiť sa načasovanie. Koncom júla by však malo byť včelstvo už ošetrené a bez klieštika.

Ako vidíte budúcnosť a vyhliadky tejto technológie? Ujme sa na Slovensku?

Dôležitým úspechom, pred pár rokmi nepredstaviteľným, je, že sa hypertermia stala súčasťou novej metodiky ošetrovania včelstiev. Doktor Juraj Toporčák spolu s Robertom Chlebom a Pavlom Fiľom vypracovali metodiku, ktorá sa bude teraz niekedy schvaľovať, možno je už i schválená. V Česku už je súčasťou metodiky liečenia od polovice októbra. Celá technológia je o tom, že ošetrovanie sa má vykonávať bez chémie alebo s minimom chémie. S tým súvisí starostlivosť o čistotu vosku a dôraz na vlastný kolobeh vosku. Momentálne už takto funguje možno 40 a možno i viac včelníc. Zväčša na Morave a v oblastiach, kde mali v minulosti väčšie úhyny. Jediné, čo včelárov odrádza, je prácnosť technológie, pozor totiž treba dať aj po lete, na jeseň, keď hrozí reinvázia roztočov. I v novembri totiž majú včelstvá na juhu Slovenska ešte dva, tri rámiky plodu. Ja preto preliečujem v komore aj na jeseň, teda druhýkrát v roku.

Prečo podľa vás projekt zvíťazil v Kanade na Apimondii?

Ja som v Kanade nebola, ale sprostredkovane viem, že sa tam veľa hovorilo o obavách, že včelstvá v Európe začnú padať tak ako v USA pred rokmi. Usporiadatelia chceli upozorniť na svoje problémy s tým, aby sme sa poučili na ich chybách. Cesta chemického ošetrovania a zvyšovanie dávok nevedie k úspechu. Chceli zrejme vyjadriť presvedčenie, že treba hľadať nové nechemické cesty a spôsoby. Na jednej strane je dobré, keď dostávame medaily za med a produkty, ale je  tiež fajn, keď máme ocenenie za intelektuálny prínos. Záujem o projekt je od včelárov z celého sveta – zo Škótska, z Francúzska, Belgicka, Holandska či Austrálie.

Bude možnosť navštevovať kurz vedenia včelstiev podľa projektu Blesabee?

Áno, budú vypísané kurzy na škole v Banskej Bystrici. Aj SZV chce  tieto kurzy podporiť a od jari by sa mali školenia spustiť.

Michal Petruška 

(Foto archív Heleny Prokovej)

8 komentářů

  1. V.Prokeš Reagovat

    Když si dám tu práci a udělám plodovou past, tak mě přijde jednodušší ty dva rámky prostě zlikvidovat. Jinak díky že tahle spolupracujete, jde vidět že Dýmák má úroveň, asi si budu muset pořídit předplatné.

    • Jiří Matl Reagovat

      Dr. Proková o tom podrobněji přednášela v Brně na Medu roku v r. 2018. Měl jsem o tom napsaný report, ale nedotáhl jsem ho k publikaci. Zkusím tedy připojit, co jsem si tehdy poznamenal k praxi s duplexní klíckou, která je součástí celé této metodiky.
      „Problém je, že kromě biotechnických metod neumíme hubit roztoče skryté na plodu. Umíme je hubit jako foretické, tedy když jsou na včelách. Ale v kritických fázích sezony je 70 – 80 % roztočů na plodu … Foretické roztoče zahubit umíme. A hledáme způsoby, jak zatočit i s těmi, co sjou na plodu.
      Hypertermie je v současnosti presentována v kombinaci s t. zv. izolátory. Přístroj vídeňského apidologa Wolfganga Wimmera Varroa controller, jímž se ošetřují plásty se zavíčkovanýmn plodem (pochopitelně bez včel https://www.varroa-controller.com/de_DE/) doplňuje metodiku právě i o takový izolátor, zvaný duplexní klícka. Postupně se včelstvo přivede do stavu, kdy není otevřený plodnež v té klícce a na ten, který tam otevřený zůstal, se shromáždí všichni foretiční roztoči (teoreticky). A kdyby ne, zbylí foretiční kleštíci „dostanou své“, např. postřikem roztokem kyseliny mléčné. A roztoči na zavíčkovaném plodu jdou do „termolázně“.
      Duplexní klícka – past na kleštíka
      Duplexní klícka, tedy klícka na 2 rámky, působí jako t. zv. past na kleštíka. Princip je ten, že jde o ošetření bez použití t. zv. „chemie“. A že zásah je účinný ve chvíli, kdy ještě není zavíčkováno plodové těleso. Zavíčkovaný plod se ošetří v termokomoře.
      Je třeba vychytit matku a vložit ji po letním slunovratu do klícky na plástu s otevřeným plodem. Přidá se rámek s mezistěnou a klícka se vloží do plodiště na 12 dní. Logicky to znamená, že se ještě musí z plodiště odebrat 1 rámek.
      Za oněch 12 dní bude rámek s otevřeným plodem v klícce již zavíčkovaný a včely stavějí dílo na sousední mezistěně. 12. den se vyndá již zavíčkovaný plást a vloží se světlá souš na dalších 12 dní, matka je stále v klícce. Vyndaný zavíčkovaný plást bez včel se ošetří v tepelné komoře.
      Mezitím se ve včelstvu už vylíhl všechen plod. Zbývá tedy kolem 24. dne „mini plodiště“ v klícce, kde mezitím matka zakladla, co šlo. A to je právě ta past na roztoče. A je ověřené, že drtivá většina se jich v této době na tuto jedinou šanci vrhne (pozn.: metody plodových pastí se běžně v různých zemích při aplikaci biotechnických metod používají, vzpomeňme např. na ispirativní přednášku Alexandra Uzunova na Medu roku 2015, nebo na variantu tuzemské metody Svatá Anna s plodovou pastí).

      Pozitiva a negativa
      Tahle metoda dobře zapadá do soboru biotechnických metod či speciální zootechniky. Jednoznačnou výhodou je šance nepoužívat onu „chemii“. Včelstva lze takto udržet, maximálně v případě krize použít některou z organických kyselin (mravenčí, šťavelovou, mléčnou), ale ani to tento model z principu nepředpokládá.“

  2. Bio+Chemo+Termo=Problém Reagovat

    Obavy z Ameriky o naše včely jsou milé.
    Ale když si to shrnu nejsem si vůbec jist jde-li o cestu správným směrem.

    1. použije se biologická past
    2. použije se termokomora
    3. použije se ošetření varoacidem

    Ale kde je tady podpora přirozené selekce?
    Naopak uvedený postup vyvolává obavu, že se provádí jen selekce na kleštíka a riziko, že v červenci bude na tuto akci již pozdě musí nutně růst.

    • Jiří Matl Reagovat

      Právě tu je třeba jasně říci, že jde o dvě cesty, které se občas mohou protnout, ale míří obě svým směrem. Pořád se hodně diskutuje o tom, jestli včelkám pomáhat ošetřením (a to co nejšetrnějším), nebo je nechat poprat se s problémem samotné.
      Varianta B je sice z hlediska metodiky čistá, leč z hlediska současné situace jen těžko realizovatelná. Současný genetický materiál to prostě nedá.
      Navíc naráží na legislativu, jež je postavena tak, že prakticky reálnou selekci nastavenou podle jinde užívaných modelů neumožňuje.
      Je možná řada variant kompromisu, pokud by k tomu byla vůle. Funguje to v řadě okolních zemí.
      Oficiální argumentace je, že většina to chce tak, jak to je.

  3. Dobra metoda, mozna by mohla podporit jarní tozvoj vcelstva a rovnou ho osetrit misto zimniho. Reagovat

    Pokud je to v CR jiz oficialni tak misto jarniho nateru urcite lepsi.
    V lete je otazka zda pouzit toto, nebo nemeckou metodu premeteni a osetreni dvou vcelstev bez plodu a  tretiho odlozence ( v tomto pripade sedi spis slovenský termin) kde si vcely ze zavickovaneho plodu vychovaji samy matku pozdeji.
    Takze tam to osetreni odlozime.
    Efektem jsou dve premetena vcelstva a oddelek na lonskem dile s novou matkou.
    Nevyhoda. Nutnost mezisten coz me osobně odrazuje. Ale pro ty co je pouzivaji ideal.
    To ze to nema duveru se nedivim po deseti letech humvuku s termosolarnimi uly a barmunske reklamy na ne.

  4. Pingback: Bratislavská konference „Budúcnost európského včelárstva“ - Včelaři sobě

Napsat komentář

Vaše emailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *